reklama

Čo bolo, už nebude...

Nastala doba temnôt. Neraz som sa stretla s týmto označením našej doby. Hektické 21.storočie nám síce prinieslo novodobé technické vymoženosti a dosiaľ neobjavené možnosti, ale tým viac nás oddialilo od nášho skutočného sveta. Sveta, odkiaľ všetci pochádzame, a ktorý nám kedysi dávno poskytoval všetko, čo potrebujeme k životu- od sveta prírody a pravých hodnôt rodiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Keď som bola menšia, neskutočne ma hnevalo, že mi moji rodičia nechcú kúpiť počítač s internetom, a že nevlastním najnovší mobil ako moji spolužiaci. Napriek hodinám presviedčania, krokodílim slzám a psím očiam, teda rodičia privolili, že dostanem svoj vlastný telefón. Uplne presne si pamätám, že to bol čierny Sony Ericson, ktorý bol velký asi ako dnešný menší notebook, a že som mala veľký problém strčiť 2cm dlhú anténu na zachytávanie signálu do vačku. Napriek všetkému, som si ho s neskutočnou pýchou priniesla na druhý deň do školy s úmyslom ukázať ho kamarátkam. Moju radosť však skazil spolužiak, ktorý sa na mojej tehličke začal smiať, a spýtal sa ma, či tam mám "Bluetooth". Nemala som ani ponatia, čo to ten "modrý zub" je, tak som len hnusne odvrkla a schovala mobil do tašky. Večer mi rodičia vysvetlili, že to nie je žiadny modrý zub, ale aplikácia v telefóńe, pomocou ktorej môžem posielať druhým ľuďom súbory, a že mne to v telefóńe netreba, lebo že telefón mám pre prípad núdze, keď im budem potrebovať zavolať. Celý kolobeh prosenia o lepší telefóń alebo o internet sa začal odznova. Rodičia to však rýchlym procesom ukončili tak, že mi mobil zobrali s odvôvodnením, že keď sa mi nepáči, nebudem mať žiadny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa na to pozerám teraz s odstupom času, zistila som, že to bolo hlúpe a malicherné majetnícke správanie, a že moji rodičia mi vlastne dali do života obrovský dar- obyčajné detstvo,strávené hrou na skrývačku a pobehovaním po ulici, namiesto sedenia za počítačom či skúmania "modrého zubu".

Okrem tohto môjho vlastného príbehu, mi v hlave utkveli spomienky z rozprávania mojej babičky, ktorá mi vždy, keď som k nej prišla na návštevu rozprávala o detstve môjho ocka. O tom, ako sa hrali na Jánošíka a jeho zbojnícku bandu. O tom, ako si ocino praskol lebku a zrazilo ho auto, keď sa schovával za násypom hliny na ceste, pretože sa hral na vojaka. O tom, aké bolo v tej dobe neuveriteľné, že sa jej podarilo na Vianoce zohnať pre ocina ako darček vláčik s koľajnicami. Prezradila mi, že ocino spolu so svojimi sestrami jej tajne chodili ujedať hnedý cukor do kuchyne, a že nechceli byť lakomí, tak nasypali trošku aj rybičkám do akvária, ktoré do týždňa pokapali. O tom, ako ju jej deti neskutočne prosili, aby im kúpila psa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz si to všetko porovnajte s detstvom moderných detí.

Namiesto pobehovania po uliciach, sa prevážajú na motorizovaných autíčkach pre najmenších. Namiesto čítania knižiek o skutočných hrdinoch, čítaju miestami až sadistické komiksy. V dnešnej dobe si dieťa na narodeniny nevypýta šteniatko, ale poprosí rodičov o najnovšiu Play-station alebo Iphone. Veď je to pohodlnejšie a jednoduchšie starať sa o virtuálnu mačičku, ako o živého tvora, ktorý má tiež svoje potreby. Preto má mnoho detí, neskôr aj dospelých ľudí, problémy nadväzovať vzťahy zoči- voči a nie len pomocou virtuálnej reality. V skutočnosti to totiž nie je také jednoduché, ako poslať niekomu žiadosť o partnerstvo na facebooku či napísať mu na nástenku príspevok o tom, ako dotyčného veľmi "loobkate, MiLuJeThE, a či luuwite".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Väčšina mladých ľudí si neuvedomuje, že neustále vysedávanie na internete a chatovanie za skrytou identitou už v rannom veku detstva, môže neskôr mať nedozierne následky. Internet,telefóny a iné výdobytky modernej techniky majú však komunikáciu medzi ľuďmi uľahčiť, no namiesto toho, sa ľudia stávajú na nich závislými, a nechápu, že neustálym ONline pripojením sa čím ďalej tým viac vzďalujú skutočnému svetu, unikajú naozajstným priateľstvám a ochudobňujú sami seba o o na pohľad drobné, no v skutočnosti veľlmi dôležité maličkosti vyplívajúce z bežného života.

Na konci môjho príspevku by som sa chcela poďakovať všetkým ľuďom, ktorí mi dovolili prežiť krásne detstvo v kruhu najbližších, a dali mi tým najkrajší a najdôležitejší základ do života.

Petra Krajčovičová

Petra Krajčovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Peťa Krajčovičová a som študentka gymnázia. Všeobecne som považovaná za veselú, zhovorčivú osobu, ktorá je za každú srandu, no keď sa do niečoho pustím beriem to až príliš vážne. Tak to je aj so mnou a písaním :) Okrem toho aktívne hrávam kadetskú basketbalovú ligu a rekreačne plávam. Ale myslím si,že po prečítaní niektorého z mojich článkov si vytvoríte vlastný názor na mňa aj na moje písanie :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu